Hokejisti podarovali Matúšovi dres Dukly s podpismi...

01.02.2011 00:10

 

Na štadióne Maracana sa vo štvrtok 22. júla uskutočnila futbalová exhibícia hráčov NHL a žien futbalistiek MŠK Slovan Trenčianske Teplice. Zápas, bohatý na góly skončil výsledkom 11:7 pre hráčov NHL.

TRENČIANSKE TEPLICE. Podujatie malo charitatívny charakter. Zúčastnil sa ho Jaroslav Kohút so svojim synom Matúšom. Ten prežil v šiestich rokoch ťažký úraz, pri ktorom od hrude ochrnul. Chlapec, ktorý je dnes už stredoškolákom a navštevuje školu je veľkým fanúšikom hokeja a hokejistov.

S niektorými si dokonca pravidelne cez internet píše a sleduje ich športové úspechy. Chlapca hokejisti pozývajú na svoje letne akcie. Jednou z nich bol aj teplický zápas, na ktorom mu v polčase odovzdali okrem dresu Dukly Trenčín s podpismi hráčov aj šek na 1500 eur od sponzorov.

Demitra sa už pripravuje na novú sezónu

V drese Dukly nastúpil Pavol Demitra, Tomáš Kopecký, Braňo Jánoš, Richard Lintner, bratia Pavlikovskí, Ján Pardavý, Zeno Chára, Ronald Petrovický a ďalší. Ako povedal Demitra bol prekvapený ako teplické ženy dobre hrali. „Takýto zápas hral prvý raz. Baby kopali a viac než chlapi, my sme hrali jemnejšia. Zahral by som si takéto stretnutie aj na lade s hokejistkami, najmä ak by išlo o podporu takej dobre veci, ako niekomu pomôcť. Ak by mala nejaký charitatívny zámer tak určite," dodal. Pre Demitru už skončilo dovolenkové obdobie, ako povedal už sa pripravuje na novú sezónu, ktorú začne po šestnástich rokoch v NHL v ruskej NHL v Jarosľavli. „Možno pôjdeme ešte cez víkend do Tatier," dodal.

V drese Teplíc hrá pravého obrancu Simona Mráziková. Podľa nej sa im hralo aj napriek vyčerpávajúcej horúčave výborne a hokejisti boli ohľaduplní. Sama hrá už desať rokov a k futbalu priviedla aj svoje tri dcéry. A všetky hrajú. „Hrali sme, čo sme mohli a výsledok je prijateľný," povedala po zápase.

Kopecký prinesie Stanley cup v sobotu 7. augusta

V dňoch 5. až 7. augusta príde do Trenčína Stanley Cup aj zásluhou Tomáša Kopeckého a to už po druhý raz. Minulú sezónu ho vybojoval ako hráč Chicago Blackhawks. Obáva sa, že ak by sa s pohárom chceli vyfotiť všetci záujemcovia, musel by tu byť aspoň týždeň. Predpokladá však, že v sobotu prídu fanúšikovia na námestie v Trenčíne, kde by mala byť aj autogramiáda jeho a Mariána Hossu.

Exhibičný zápas na Maracane si pochvaľoval, prispeli k dobrej veci a zároveň ho bral ako príjemné spestrenie letnej prípravy. „Vyšlo nám počasie, trochu sme sa spotili a trochu sme si aj zabehali. Treba už naháňať kondičku." Ako doplnil, po šiestich týždňoch mu už skončila dovolenka a začal s tréningom. „Treba telo zvykať na záťaž v súťaži," zdôvodnil Kopecký. Voľné dni strávil doma, pretože, ako prezradil, počas sezóny sa nacestuje dosť. Prekvapilo ho, ako kvalitne teplické futbalistky hrali. „Aj keď dosť tvrdo, zajtra budem mať odtlačku na nohe," dodal.

Matúš si na upravenom počítači s hokejistami dopisuje

Počas prestávky odovzdali hokejisti dres Dukly Trenčín s podpismi hráčov a šek na 1500 eur od sponzorov šestnásťročnému Matúšovi Kohútovi a jeho otcovi Jaroslavovi. Pochádzajú z Hornej Seče pri Leviciach. Keď bol Matúš prváčikom, postihla ho nehoda, pri ktorej ochrnul od pŕs. Spadol mu na chrbát náhrobný kameň.

Matúš je veľkým fanúšikom hokeja. „Bola to pekná akcia, aj ten dres ma potešil a je to vzácnosť. Z hokejistov, ktorí tu dnes hrali, sa mi najviac páči Pavol Demitra. Je dobrý hokejista, sledujem jeho výkony, ako sa mu darí," povedal Matúš.

Ako o sebe prezradil, chodí už na strednú školu, v decembri bude ma 17, študuje za grafika digitálnych médií. Neozatvára sa doma, má kamarátov, spolužiakov, dokonca s nimi bol na záverečnom trojdňovom školskom výlete. Zaujíma sa o šport, a počítače. Jeho otec dopĺňa, že má špeciálne upravený počítač a zabaví sa pri ňom celé hodiny. „Až sa mi niekedy zdá, že pri ňom trávi priveľa času," hovorí otec. Je veľkým fanúšikom hokeja, dokonca si píše aj s niektorými hokejistami. Osud mu nedoprial hrať hokej, tak ho hrá na počítači. Má vytvorené mužstvo a takto virtuálne si hokej zahral aj s našimi hokejistami.

Veria, že mu raz lekárska veda dokáže pomôcť

Podľa otca Jaroslava si už rodina zvykla na život s Matúšovým postihnutím. Celú domácnosť prispôsobil tak, aby tu mohol Matúš aj samostatne fungovať, namontoval všade zdviháky, upravil auto. Čo ho však najviac povzbudzuje je, že od nehody stretáva iba dobrých ľudí, ktorí sa im snažia pomôcť.

„To, čo sa stalo neberieme ako problém, žijeme normálny bežný život, prežívame radosti a strasti," hovorí otec, ktorý má v živote jeden jediný sen. „Hádam veda pokročí tak, aby mu pomohla operácia. Ale tá je zatiaľ v nedohľadne. Musíme zatiaľ počkať. Ak sa toho ja nedožijem, tak hádam on," dúfa Jaroslav Kohút